Som síce novinárka, či skôr mediálna vedkyňa, ale odjakživa pestujem ako koníček aj lingvistiku a výskumnú prácu si spestrujem jazykovými korektúrami. Prípadne sa občas dám nahovoriť na výrobu jazykových okienok pre médiá. Jedno také už dlhodobo spolutvorím v Rádiu Regina Bratislava.
Tamojší redaktor vždy na Vianoce chce niečo „tematické“. Napríklad oblátky/oplátky. Oboje je správne. Lebo hoci svojho času bolo spisovné v tomto slove len „b“ a druhý variant sa považoval za nárečový, teda subštandardný, postupne aj ten prenikol do spisovnej slovenčiny a dnes ho už máme riadne kodifikovaný v slovníkoch. Oblátka má však v slovenčine asi 4-krát vyššiu frekvenciu a oplátka stále nesie so sebou cudzojazyčné (česká oplatka alebo poľský opłatek) či nárečové (goralčina) vplyvy. Zároveň treba zdôrazniť, že vo význame odplata, odveta je oplátka nespisovná, je to čechizmus.
Typickou vianočnou jazykovou otázkou je aj Ježiško/ježiško. Netreba sa báť, že budeme neúctiví voči Bohu v jasliach, keď v niektorých situáciách použijeme malé písmeno. Konkrétne vtedy, keď sa ježiško chápe v zovšeobecnenom význame a označuje Štedrý deň alebo darčeky. Preto môžeme dostať výpoveď „na ježiška“ alebo si nájsť pod stromčekom „ježiška“. Ale darčeky sú „od Ježiška“ a je otázka, či sa deti tešia na „ježiška“ alebo na „Ježiška“. To už podľa toho, ako im rodičia vysvetlili význam Vianoc…
Podobný princíp funguje aj pri slove Betlehem/betlehem. Vlastné meno – pomenovanie mesta v Izraeli – má veľké začiatočné písmeno; všeobecné pomenovanie rôznych dekorácií so Svätou rodinou, pastiermi, kráľmi a ovečkami píšeme s malým písmenom.
Terézia Rončáková
