Mnohí ľudia sa tešia, že si počas vianočných sviatkov trochu vydýchnu, vyskočia z pracovného kolotoča a pristanú – v miere, ako protipandemické opatrenia dovolia – v oáze svojich blízkych, posolstiev nádeje, prajnosti, ale aj voňavých dobrôt, vianočných stromčekov a televíznych klasík.
Sledovanie televízie v kruhu rodiny počas Vianoc má svoju jedinečnú atmosféru a akosi sa nám to s Vianocami spája. Boli by Vianoce Vianocami bez takej Popolušky či Mrázika? Boli, ak sme si ešte význam týchto sviatkov nenahradili prchavými príjemnými pocitmi či sladkou nostalgiou.
Predstavme si, že by počas prichádzajúcich sviatkov zrazu nebolo možné sledovať televíziu, počúvať rozhlas, ísť na internet či hrať sa počítačové hry. Nedalo by sa zavrieť do izby a „lajkovať“ statusy na sociálnych sieťach či zapchať si uši slúchadlami a pustiť cez ne príval hudby. Chvíľu by nám trvalo, kým by sme si našli spôsob, ako také sviatky prežiť, ale som si istý, že by to nakoniec bolo niečo, čo by „smrdelo“ človečinou, čo by nám otvorilo uši pre vypočutie druhého, čo by nám dlaň z chladného displeja vložilo do dlane druhého.
Netreba však energetický blackout, ani netreba vyhadzovať ultratenké televízory z balkónov či rozdupávať smartfóny. Užime si spoločne sledovanú rozprávku, potešme druhých cez sociálne siete, no postrážme si, aby sme tu boli jeden pre druhého – viac ako inokedy.
Parafrázujúc jeden známy slogan, navrhujem, aby sme na istý čas cez Vianoce dokázali vypnúť technológie a zapli sami seba. Úspech bude zaručený!
Pavel Izrael